streda 12. apríla 2017

Pieseň splnu

Zas raz spln. Ale takto o tri mesiace bude  žiariť desiatkam skautov na táboroch.Už len tri krát mesiac obehne okolo Zeme. A my sa s ním stretneme tam, kde nebe je vysoké a modré a kde oblaka bíla rychlej než kde jinde plují...

Píseň úplňku  je pojem od Jaroslava Foglara. V jeho knihách ju junáci spievali  počas mesačných nocí na tábore. Bola akoby posvätnou melódiou prechádzok za mesiacom v splne. Tie nočné vychádzky neboli pre každého a neboli povinnou súčasťou programu. A predsa sa tam stretávali v tichu viaceri. Mladosť zachytená v tej chvíli, okamihu, ktorý sa opakuje, ale nikdy nie tak isto.

Mesiac v splne nad korunami stromov, praskot ohňa, rozhovory priateľov, zamilovaných....Foglar vytvoril pojem, ktorý v sebe nesieme všetci, čo zažili aspoň jeden tábor so splnom. Zmáčané nohy rosou a biele svetlo noci. Teplo priateľov okolo nás. Nočné dobrodrúžstva, adrenalín z prepadov. Spev i rozhovory pri hypnotizujúcom ohni.


Píseň úplňku je to, čo vidíte, keď sa uprostred roka  a mesta zadívate za bezoblačnej noci na mesiac. Spomienka na detstvo v prírode v kruhu skautskej rodiny. Ľahkosť bytia detstva. Trápanie, ktoré nám teraz prídu takmer zanedbateľné, vtedy nám nedali spávať. Ale aj tá nezlomná odvaha, vôľa začínať znova a znova. Čistá duša, ktorá vidí to podstatné, nepokrivené dospeláckou optikou.

A dnes sa dívam cez okno na aprílový spln. V duši zneje tá pieseň s mojimi vlastnými slovami. Spomienkami na moje vodcovské roky na táboroch, kedy som sa prijatím zodpovednosti rozlúčila s detstvom. 
Nechajte v sebe znieť tú pieseň. Pripomenie vám dobro v nás.



ihlička
autor snímku Peter Špeťo Mihalov

pondelok 27. februára 2017

Monday motivation

Po víkende je pondelok vhupnutím do stereotypného otáčania sa kolieska času. Do práce, do školy, z práce, zo školy. Nakúpiť, vybaviť, zavolať, mailovať. 
Dnes Vám chcem popriať....modlitbu :)
Otče náš po swahilsky



Nájsť si v čase chvíľu poďakovať, poprosiť. Chytľavá melódia zastavuje čas a v mysli sa prenášame do nedele. Vracali sme sa z nejakej akcie ( malého snemu? :D ) boli na návšteve, so svojimi blízkymi si pochutnávali na koláči, oddychovali po plese...duša pookriala a potešila sa. 
Nech Vám Otec pomáha jesť chlieb každodenný a uchovať si radosť v srdci.

pondelok 23. januára 2017

Francúzsky život

Vždy bolo mojim veľkým snom bývať a študovať vo Francúzsku. Už počas strednej som snívala o parížskej univerzite- Sorbonne, no podmienky by boli veľmi náročné a tak som sa uspokojila s myšlienkou ísť na Erasmus. 
Keďže odbor, ktorý študujem sa týka prevažne francúzštiny, tak už v prvom ročníku bakalárskeho štúdia som sa rozhodla podať si prihlášku na túto mobilitu. A nebola som sama. Takmer všetky spolužiačky ( je nás 8 :D) sme sa rozhodli pre tento krok. Motivácia bola veľká. Na školách často chýba autentickosť daného jazyka a preto sme vedeli, že je nutné vycestovať pokiaľ chceme, aby sa naša francúzština zlepšila a zautomatizovala. 





Voľba mesta bola veľmi náročná, keďže univerzita často ponúka široký výber partnerských škôl, no vedela som, ktoré mestá vylúčim. Ako som skôr spomínala, tak mojou srdcovkou bol Paríž, no v čase výberu som nad ním ani neuvažovala kvôli všetkým udalostiam, ktoré sa stali. A som veľmi rada, že som si vybrala úplne iné mesto. Mojím prechodným domovom bol Clermont- Ferrand v regióne Auvergne. Mestečko má prekrásnu architektúru z čierneho kameňa, ktorá ma zaujala už pri prezeraní na Google maps a zároveň je veľké asi ako Prešov, takže sa tu cítim bezpečnejšie.


 Kultúra, ktorou Francúzsko dýcha je nádherná. Zo skúseností, ktoré som tu získala môžem povedať, že ľudia sú tu otvorenejší a ochotnejší, no zároveň na všetko frflú. Čo mi však robilo problémy, bolo „prepnutie“ sa na francúzske rozmýšľanie. Štýl výučby je mnohokrát rozdielny a Francúzi preferujú rozoberať témy do úplných detailov. Aj ich hodnotenie je veľmi prísne a nefunguje u nich tak ako u nás teda stupnica od A po FX, ale bodové hodnotenie vždy s maximálnou hodnotou 20 bodov, ktorú však nie je možné dosiahnuť :D. Sama som zvedavá na skúškové obdobie, pretože vo Francúzsku sú vyčlenené len 2 týždne a žiadne ďalšie opravné termíny tu nefungujú, takže ak niekto zo skúšky neuspeje tak si ju opakuje až v júni. Verím teda, že to nebude môj prípad. 




Ak ste sa dočítali až tuto, tak by som vám určite chcela povedať, že ak máte možnosť vycestovať cez túto mobilitu, tak určite neváhajte, pretože skúsenosti, ktoré získate vám nikto nevezme. Najviac oceňujem to, že som mohla stretnúť toľko zaujímavých ľudí rôznych etnicít a vierovyznaní a takto sme sa vzájomne kultúrne obohatili. 
Čo je plusom, je finančná podpora od EÚ, ktorá pokryje väčšinu ak nie aj všetky výdavky. Takže ak ešte stále váhate, verte, že by ste ľutovali, ak by ste sa pre Erasmus nerozhodli. 
Rozhodne najväčším pozitívom je to, že ste nútení rozprávať cudzím jazykom a to, čomu by ste na Slovensku venovali aj niekoľko rokov dokážete v zahraničí načerpať za jeden semester. Jediné negatívum je administrácia a všetky papierovačky. Všetko však závisí od využívania príležitostí a snahy a chute sa vzdelávať. 
Ak sa teda pre túto mobilitu Erasmus rozhodnete, tak Vám prajem BONNE CHANCE! ( Veľa šťastia! )

Kristína Balíková Disko

pondelok 9. januára 2017

Monday motivation

Najednou se všechno změnilo - chování, morální klíma; 
Nevědel jste, co si myslet, komu naslouchat. 
Jako kdyby vás někdo po celý život vedl za ruku jako malé dítě a najednou jste osaměl a musel jste se sám učit chodit. 
Nikdo nebyl nablízku, ani rodina, ani lidé, jejichž úsudku jste si vážil. 
V takových dobách jste cítil, že se musíte odevzdat něčemu absolútnimu 
- životu nebo pravdě nebo kráse -  
a být tím veden namísto lidmi vytvořenými pravidly, která byla odhozena do starého železa. 
Musel jste se odevzdat takovému nejvyššímu cíli plnějí,
 bezvýhradněji, než jste to kdy učinil za těch dobrých známych klidných dob, 
v tom starém životě, který skončil a nadobro zmizel.

Boris Pasternak; Doktor Živago
 Potřeba cíle;  
Alexander Supertramp

utorok 29. novembra 2016

LJUBLJANA, SLOVINSKO „Majhna, ampak zelo lepa država*“


  • Motivácia k Erasmu+
Na študijný program Erasmus+ som sa prihlásila, pretože v Bratislave na Komenského Univerzite študujem pedagogiku.
Za uplynulé 4 roky som už vyskúšala a pochopila snáď všetky vyučovacie metódy našich pedagógov a dostatočne spoznala fungovanie školského systému na Slovensku. A keďže človek sa učí celý život a najlepšia škola je prax, tak som si povedala, že je čas sa posunúť ďalej, skúsiť a zažiť niečo nové. Spoznať ako to funguje/nefunguje na inej škole, aké majú vyučovacie metódy v zahraničí, ako ku štúdiu pristupujú študenti iných krajín, niečo možno „obkukať“, niečím sa pochváliť a pod.
No a potom, samozrejme, v dnešnej dobe je pracovná konkurencia veľmi vysoká a povedala som si, že niečo v tom životopise treba mať.


  • Výber krajiny
Vzhľadom k tomu, že študujem na maličkej katedre, mala som celkom úzky výber. V ponuke sme mali len Prahu, Krakov a Ljubljanu.
Česko nepokladám za zahraničie, preto som ho hneď vylúčila. Rozhodovala som sa teda medzi Poľskom a Slovinskom.
Snažila som sa pozisťovať rôzne informácie o štúdiu, pýtala som kamarátov na recenzie, konzultovala s katedrovou Erasmus+ koordinátorkou, ... a nakoniec z toho vyšlo malé, ale krásne Slovinsko.
A svoje rozhodnutie pravdaže, neľutujem! 







  • Mesto, v ktorom študujem
Celé Slovinsko (a teda aj Ljubljana) je síce malé, ale zato kúzelné a určite má každému čo ponúknuť. Je to jedna z mála krajín, ktorá má more aj hory a práve tým, že nie je veľká, cestovanie naprieč krajinou nerobí žiaden problém.
Ljubljana, teda tiež nepatrí medzi svetové mestské metropoly. Rozlohou aj počtom obyvateľov je približne rovnaká ako Košice. Avšak, život tu, je o to pokojnejší a krajší.
Ljubljana patrí medzi tzv. „zelené mestá“, čo v praxi znamená, že okrem povinného recyklovania odpadu, je tu veľa krásnych a udržiavaných parkov, všade naokolo je takmer nedotknutá príroda a medzi najväčšie hobby domácich patrí športovanie a to v každom veku a počasí. Ďalej, čo sa týka dopravy, tak bez vlastného old´s coolového bicykla sa takmer nepohnete. Čím starší, tým lepší, lebo čierny trh s bicyklami tu prekvitá. Historické centrum je okrem hradu, plné zaujímavých pamätihodností a rôznojazyčných turistov. Najviac študentov je sústredených v Rožnej doline, kde sa nachádza komplex vysokoškolských internátov. V Rožnej doline sa ani Slovák ani Čech a dokonca ani Poliak necíti ako v cudzine. Áno, je nás tu veľa a každoročne sa tu tvoria nové a nové Erasmus+ komunity tzv. bratských národov.
Napriek tomu, že cesta zo Slovenska do Slovinska zaberie pomerne veľa času a stojí aj nemalé peniaze, urobiť si výlet a spoznať túto jedinečnú krajinu sa určite oplatí.
No a čo viac dodať... Posúďte sami








  • Škola a vyučovanie

Ako som už vyššie spomenula, na Filozofickej fakulte študujem vedeckú pedagogiku. To isté a na rovnakej fakulte študujem aj tu, v Ljubljane.
Naša fakulta (ale myslím si, že to platí pre celú Univerzitu) je na veľmi vysokej úrovni. V porovnaní s domácou, Komenského Univerzitou, vidím rozdiely vo vyučovacích metódach, v prístupe ku štúdiu ako žiakov, tak aj učiteľov a samozrejme, v povinnej literatúre a v mnohých iných oblastiach.
Ale začnem pekne od začiatku.
Od môjho prvého príchodu a kontaktu so školou/profesormi/spolužiakmi až doteraz, som sa stretla s veľmi ústretovým a priateľským prostredím.
Škola pre nás – zahraničných študentov usporadúva veľké množstvo výletov, akcií, mestských hier a pod. Nehovoriac o tom, že takmer každý mesiac dostávame nejaké darčekové balíčky (tričká, dáždniky, tašky, diáre, ...). Chcú nás spoznať – každého osobne, prežívať s nami život v ich krajine, byť súčasťou tohto Erasmu. Možno to neznie veľmi zložito a ani prekvapivo, avšak, Filozofická fakulta je na Univerzite v Lujubljane najväčšou fakultou a len na zimnom semestri je nás tu 120 Erasmus+ študentov.
Rovnako ako doma, aj tu je moja katedra jedna z tých menších a tak som jediná zahraničná študentka. Najprv som sa toho dosť obávala. Avšak, moje prvé kroky smerovali za Erasmus+ koordinátorkou, ktorá už o mne vedela. Od začiatku bola veľmi otvorená a ústretová. S ostatnými profesormi to bolo a vlastne ešte stále je, rovnaké. Zahraničných študentov totiž vnímajú nie ako konkurenciu, ale ako príležitosť spoznať a naučiť sa niečo o inom prostredí, kultúre, fungovaní, ... Samozrejme, poznám aj študentov, ktorí nemali také šťastie ako ja, a mali aj problémy. ALE, všetko je o vzájomnej komunikácií a dohode. A hlavne, pri zahraničných pobytoch je veľmi dôležitý osobný kontakt s profesormi – maily nestačia!
Moji Slovinskí spolužiaci boli zo mňa na začiatku semestra celkom prekvapení, ale rýchlo si na anglickú komunikáciu zvykli. Teraz, po takmer dvoch mesiacoch, sa cítim aj v škole ako doma. Požiadať o pomoc, vysvetlenie, poznámky mi nerobí žiaden problém a rovnako, mojím spolužiakom nerobí problém mi pomoc poskytnúť. 


Jednoduché a stručné zhrnutie – Na program Erasmus+ sa určite oplatí ísť, nech si už vyberiete akúkoľvek krajinu. Štúdium v zahraničí vám ponúkne toľko šancí a možností, koľko z nich budete ochotní využiť.

*Malá, ale veľmi pekná krajina


Gummy, Zuzana Stašková

pondelok 21. novembra 2016

Pondelkové povzbudenie

Ak Ty spomalíš, oni  ostanú stáť.
Ak sa Ty znechutíš, im ovisnú ruky.
Ak Ty napreduješ, oni budú bežať.
Ak ty ponúkneš ruku, oni dajú život.
Ak sa Ty modlíš, oni budú svätí....

Don Bosco



Odhodlanosť do všetkého čo Vás čaká , nielen tento pondelok, týždeň,
ale aj celý život prajem :)